Vzduch, ktorý dennodenne dýchame, obsahuje len 21% kyslíka. Zvyšok tvoria škodlivé látky, ktoré sa často podpisujú na našom zdraví. Čistý, koncentrovaný kyslík – až na 98%, ktorého sa môžeme nadýchnuť počas oxygenoterapie, má už celkom inú kvalitu.

Pri ktorých diagnózach vám odporúčame oxygenoterapiu?

​

Oxygenoterapiou sa zlepší prevencia niektorých ochorení, podporí sa hojenie, zvýši sa psychická a fyzická kapacita, skvalitní sa mikrocirkulácia a v neposlednom rade sa celkovo zlepší stav pleti. Je indikovaná pri liečbe ochorení srdca a obehového systému, pri diabetických komplikáciách, a pod. Vhodné pri ochorení dýchacích ciest, k zlepšeniu prekrvenia a proti únave. Kyslíková terapia je liečbou komplexnou. Nepôsobí iba na chorý orgán, ale na celý organizmus. Táto terapia nie je riziková a je univerzálne použiteľná.

​

Čo je oxygenoterapia?

Oxygenoterapia v preklade znamená kyslíková terapia. Je to liečebná a regeneračná metóda, používaná nielen v medicíne, ale i v bežnom živote.

O účinkoch oxygenoterapie priniesol prvé informácie nositeľ Nobelovej ceny Dr. Otto Warburg v roku 1931. No až v posledných rokoch je metóda všeobecne známejšia. Ako sme už uviedli, vo vzduchu sa nachádza iba 21% kyslíka. To nám na život celkom postačuje. Avšak vedomé vdychovanie kyslíka, koncentrovaného až na 98%, má výrazné liečebné účinky.

​

Oxygenoterapia zvyšuje koncentráciu kyslíka v krvnej plazme. Vďaka tomu sa zvyšuje prietok krvi kapilárnom riečiskom, čo zlepšuje dodávku kyslíka a dôležitých živín do celého organizmu. Okysličenie 98 % kyslíkom pôsobí na organizmus nielen preventívne, ale aj ozdravne. Zvyšuje sa psychická a fyzická kondícia, posilňuje imunitný systém a spomaľujú procesy starnutia.

​

Nedýchame iba kyslík

Viete, čo dýchate? Vzduch obsahuje 78% dusíka, 21% kyslíka a 1% oxidu uhličitého, argónu, hélia a ostatných plynov. Nedostatok kyslíka, a teda aj energie, je príčinou vzniku rôznych chorôb a chronických stavov. Drvivá väčšina ľudí má jemne znížený obsah kyslíka v krvi, a nevieme s určitosťou vyhodnotiť, čomu to pripísať – či životu v meste a smogu, nesprávnemu (plytkému) dýchaniu, alebo napríklad stresu.